Bez dôvery niet priateľstva

 V dnešnej dobe sa nedá veriť takmer nikomu. Každý tvrdí, že verí len sám sebe. Ľudia hovoria, že nikomu neveria, lebo nechcú zažiť sklamanie. Najviac zradia vždy tí, ktorým najviac veríme. I keď je tento svet plný nenávisti, závisti, zrady a nevery, každý z nás má človeka, ktorému verí, ktorý vie o ňom všetko. Takému človeku hovoríme PRIATEĽ.

            Nehovorím o priateľoch, čo sa na priateľov iba hrajú. Nie. Hovorím o skutočných priateľoch, takých, ktorí pri nás stoja v najhorších a najkrajších chvíľach. Pomáhajú nám prežiť radosť alebo aj smútok a my cítime, že im môžeme veriť.

            „Bez dôvery niet priateľstva.“ Keby sme svojim blízkym neverili, nemohli by sme si s nimi budovať niečo tak krásne, niečo tak vzácne. Niečo, čo sa dlho buduje a je založené na dôvere. Niečo, čo budujeme roky a stačí chvíľa alebo pár chýb a je po všetkom. Všetko to zhasne. PRIATEĽSTVO!

            Neznášam, keď niekto hovorí, aký je sám, a že nemá žiadneho priateľa. Každý z nás má priateľa, každý z nás má vzťah založený na dôvere, či už ide o lásku, o vzťahy medzi spolužiakmi alebo vzťahy medzi deťmi a rodičmi a inými účastníkmi rodiny. Sú to vzťahy medzi ľuďmi, ktorých máme úprimne radi a prežívame s nimi najkrajšie a najhoršie chvíle života. V mojom živote je viac tých šťastnejších alebo príjemných chvíľ, s ktorými sa delím s ľuďmi, ktorých si vážim, mám ich úprimne rada a samozrejme im verím.

            Priateľ by mal byť človek, ktorý nás podrží aj v najťažších chvíľach. Áno, najlepší priateľ ti pomôže vstať, keď spadneš, ale až keď sa dosmeje.

Simona Šatarová, 2.B