Stáva sa z nás počítačová generácia?

 Keby som porovnala svoje detstvo s detstvom dnešných detí, bolo by to ako porovnať jablko s hruškou. Nemožné. Spomínam si na letné dni, kedy som vyšla z bytu predobedom, vrátila sa na obed, išla zas von a prišla domov pred večerom. Desiatky hier, veľa kamarátov, slnko a čerstvý vzduch. Televízor som videla jedine ráno pri raňajkách a večer pri nejakom filme. Mobily mali väčšinou len dospelí, my sme spolu komunikovali osobne. Nefungovalo, že sme si zavolali a dohodli sa. Jednoducho sme len vybehli a zaklopali.

 Dnes je všetko iné. Mám pocit, akoby sa deti rodili so slúchadlami v ušiach. Veľmi ma prekvapilo, keď som videla v autobuse asi desaťročné dievča s novým Apple iPhonom v ruke. Je pravda, že technológie napredujú míľovým krokom, no niekedy je to až príliš prehnané. Deti vymenili tenisky za myšky na počítači a lopty za Play Station. Namiesto stretnutia si radšej napíšu na Facebooku, alebo rovno zavolajú cez Skype. Mobily, notebooky, tablety a MP3ky sa stali súčasťou nášho života. Keby som niekomu položila otázku, či by si vedel predstaviť život bez internetu, väčšina by odpovedala záporne. Knihy v poličkách zapadajú prachom, no z filmov si už pomaly nevieme vybrať.

“Vďaka“ takémuto postupu deti strácajú záujem o šport, nič ich nebaví a potom priberajú. Aj keď je pravda, že mobily a notebooky nám uľahčujú prácu a čas, všetko by sa malo riešiť s mierou.

Lucia Longajová, 2.B